,Možnosti ako zabezpečiť prácu sociálne odkázaným romom doplnené2

Vážení čitatelia,

V súvislosti s diskusiou na stv1,ktorú som dnes videl posielam vám môj názor možností na riešenie problematiky romov
zatial niektoré prvé riešenia možno časom doplním.
Neskúmal som či podobné návrhy alebo možnosti už existujú.

Možnosti ako zabezpečiť prácu sociálne odkázaným a tažko uplatnitelným na trhu práce

1. Sociálne podniky ktoré by vytvoril štát v spolupráci s napr. obcami

_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Pre podskupinu romov iba so základny vzdelaním
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Oblasti práce

A. Chovateľstvo a polnohospodárstvo
-Možné sociálne podniky kde štát by dal ako vklad napr. pôdu prenajatú za symbolickú cenu na 10 rokov s možnostou predlženia
Eu by poskytla prostriedky na založenie takýchto podnikov.
Napr.Chov ošípaných + pestovanie polno plodín hlavne pre vlastnú potrebu

ciel : čiastočná alebo úplná sebestačnosť romov
v každom okrese by mohli byť podobné farmy a mali by napr. centrálny distribučný sklad, kde by si podniky produkciu vymienali.

Ak si sami romovia niečo dopestujú alebo dochovajú budú si to vážiť a zníži sa riziko krádeží z polí
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
B Drobné výrobné podniky obcí s produkciou tovarov a služeb pre konkrétny sektor priemyslu podľa dopytu investorov
Podniky by mohli zakladať starostovia po dohode z externými investormi,na dobré projekty by mohla dať dotácie Eu na rozbeh
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Vytvorenie špeciálnej ponuky pre investorov s ponukou manuálnej nekvalifikovanej práce pre každý okres
napr. firmy ktoré zabespečujú kopáčske,drobné stavebné práce,búranie budov,práce z drevom,spracovanie druhotných surovín a odpadu,recyklácie

Ak by investor ponúkol prácu osobám ktoré nikdy nepracovali na napr 6 mesiacov/1 rok napr. by mohol dostat danovú úľavu
prípadne odpustenie odvodov na toto obdobie prípadne ešte iné bonusy v porovnaní s inými zamestnancami ako vyváženie toho,že
zamestná nekvalifikované osoby bez vzdelania – nutnost zaškolenia a praxe a tým možný vyššie náklady pre zamestnávatela
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
C. Vybudovanie romskeho podnikatelského stavu,ktorý by nemal problém zamestnávať romov
– Naučiť romov podnikať alebo zabezpečiť ich rekvalifikáciu na remeslá po ktrorých je na trhu dopyt
napr. drobné stavebné a murárske pomocné práce,práca na stavbách,mohli by pracovať ako pomocníci stavebných partií
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
D – pre dalšie generácie zabezpečiť minimálne sš vzdelanie, aby boli lepšie uplatnitelní na trhu práce

E práce na hrádzach,protipovodnových a kultivačných systémoch ak sa budú realizovat nejaké štátne projekty
z prostredkov Eu, tak na stavebné práce na ktoré netreba kvalifikáciu by mohli dostať šancu aj romovia
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Pre túto podskupinu občanov by mohol štát skúsiť nájst firmu/investora,ktorý potrebuje nekvalifikovanú pracovnú silu
a vedel by pôsobiť v rámci celej republiky.
príklad firma na zvoz komunálneho odpadu,že by niečo robili pre takúto alebo podobnú firmu
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Skúsil som napísat niečo pre túto podskupinu samozrejme tema romov na to treba komplexné riešenie,
ktoré nemôže byť plošné pretže aj v rámci romov existuje množstvo rôznych podskupín preto prístup by mal byť individuálny
na mieru každej podskupine.

Ešte peknú nedelu a veľa dobrých možností,riešení a kompromisov prajem

doplnené1
____________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Príklad modelu podniku 1
Oblasť: Tažba a spracovanie dreva:
Možní zakladatelia podniku,členovia managmentu:

štátne lesy 1/3 štát ako investor 1/3 Súkromný investor alebo súkromný predajca 1/3 Mestá a obce ako spoluinvestor a obchodný partner

doplnené 2
_________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Kontrola efektivity podniku kde väčšinu vlastní štát, aby sa z neho nestala hus, ktorú bude chcieť niekto ošklbať
_________________________________________________________________________________________________________________________________________________
V možnom budúcom systéme onlline demokracie občianskej platformy :
1. Pomocou online platformy ekonomických expertov,či je pre podnik niečo výhodné pred rozhodnutím schváli skupina expertov
Ak to neprejde podnik predloží nový návrh,resp skupina ekonomických expertov môže dať podniku odporúčania a návrhy
a v prípade že sa s nimi podnik stotožní podnik požiada o nové online hlasovanie

V klasickom súčasnom systéme demokracie
2. Kontrolný výbor do ktoráho každý spolumaiteľ vymenuje 3 členov+ v zmysle demokracie skupín + 4 členovia by boli zástupcovia
napr. občianskych združení a neziskových organizícii napr. ekonomickej oblasti,aby mohli dbať na kontrolu efektivity vynakladania verejných zdrojov
3+3+3+4 spolu 13 členov kontrolného výboru,kedže ide o štátny resp. pološtátny ak sa nájde súkromný spoluinvestor
občianska kontrola je v modeli tohoto podniku posilnená.
________________________________________________________________________________________________________________________________________________

činnost poniku : v blízkosti podniku štátne lesy alebo z použitím jeho budov a pozemkov
zriadit napr. nasledovné 3 podniky resp. 1 podnik so samostatnými divíziami
A Pílu + podnik na tažbu,
B. zvoz a približovanie dreva
C Balenie,predaj a distribúcia dreva

V uvedenom podniku by pracovali prevažne sociálne vylúčení,inak neuplatnitelný na trhu práce

V jednom obchodnom hypermatkete som si všimol,že tam predávali 2 polienka dreva a cena bola taká ako 1 kura cca
Ak to tam predávali znamená to,že niekto mal o takýto produkt aj za takúto cenu záujem.

Vela retazcov je známe že si dáva vyrábať produkty 3 tím stranám a predáva ich potom pod svojou značkou,čím zabezpečí
predaj celej produkcie na dlhé obdobie.
Aj toto by mohla byt možná cesta,oslovit retazce ako možných obchodných partnerov projektu,pričom by zabezpečovali distribúciu a predaj takéhoto
palivového dreva.
Kedže retazce majú medzinárodné pobočky mohla by časť produkcie takto nepriamo smerovat aj na export.

Z pohladu dlhodobejšej perspektívy na 10-20 rokov ak by sa tento model osvedčil,postupne by sa romovia s pomocou aj štátu
mohli naučit ako podnikať a neskôr by mohli takýto podnik spoluvlastniť alebo si založiť vlastný.
Na rozbeh by to postačiť mohlo potrebuju len trochu postrčiť a naštartovať aby sa niekam pohli vpred.
___________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Na podobnom princípe by mohlo byť aj chovatelstvo
divízia 1 dopestuje kukuricu
divízia 2 kukuricou chová ošípane
divízia 3 pracuje na spracovaní mäsa

V úvode hlavne pre vlastnú spotrebu,s perspektívou neskôr zakladať si samostatné podniky a farmy
samozrejme na úvod by to vyžadovalo projekt,investície,vybudovanie logistiky,infraštruktúry podniku
súčasťou takéhoto podniku by mohla byť aj škola,ktorá by pripravovala na prax a budúce samostatné podnikanie
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Poznámka k trhu práce/školám
Podnikatelský stav by mohol pripraviť plán dopytu po pracovnej sile na obdobie 2-5-10 a 20 rokov
Tento plán dopytu by bol následné distrubuovaný školám a dotáciu na žiaka by školy dostávali podla toho,či majú
povolanie pokryté dopytovým plánom so strany zamestnávatelov vyšší dopyt=vyššia dotácia

Takto by mohlo fungovať umiestnovanie cca 80 % študentov/škôl, aby o tom čo sa bde učiť rozhodoval planovaný očakávaný dopyt trhu,zamestnávateľov
Ostatných 20 % by bolo na školách aby tu bol priestor pre flexibilitu.

Plán dopytu by zamestávatelia samozrejme v pravidelných intervaloch prehodnocovali a školy by napr raz ročne dostali
aktualizáciu plánu,aby sa vedeli prospôsobiť.
Plán dopytu by mohlo zostavovať združenie zamestnávatelov napr. a mohol by byt dostupný aj onlinemkde by každý kto zamestnýva mohol zadať
svoje očakávanie dopytu na krátkodobé,strednodobé a dlhodobé obdobie
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Poznámka k zamestnanosti
_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Ako zamestnať dalších napr 300 000 nezamestnaných
V Nemecku majú množstvo malých podnikov ktoré zamestnávaju 3-30 ľudí.
Ak vytvoríme 10 000 malých firiem ktoré zamestnajú v priemere cca 15 ludí bolo by to zvýšenie zamestnanosti o 150 000 ľudí
čiže potrebujeme potom 20 000 malých firiem na zamestnanie 300 000 ľudí

V nemecku to takto robia a im to funguje podporuju to tam vraj malé miestne lokálne banky také u nás asi nemáme
čo by financovali takéto malé podniky.
Výhoda malých podnikov je ich flexibilita.

Aj americký Detroit bol kedysi automobilovou veľmocou
no ako vieme veľkí investori z času načas môžu zmenit teritorium,niektorí môžu byť prelietaví po čase.

Vybudovaním množstva malých podnikov by sme jednak znížili toto riziko pre celú ekonomiku
a zároven dali šancu slovenským podnikatelom sa postupne vypracovať.

Dnes častokrát počúvame čo ak kde zasa kúpili napr. čínsky investori.
Verím,že ak tu budeme mať postupne aj domácu podnikatelskú vrstvu,ktorá sa rozvinie,po čase tiež potom môže chodiť a investovať
aj v zahraničí na rozvíjajúcich sa trhoch.A výnos s investície potom prieniesť aj na Slovensko.

Myslím si že je vhodné a správne podporiť aj menších podnikatelov a postupne si vytovoriť aj skupinu domácich slovenských investorov
a podnikatelov,ktorých flexibilita by nás ochránila od rizika odídenia velkých investorov v neskoršom období.
To čo v Nemecku funguje by mohlo fungovať aj u nás,ide o to mať plán ako sa k tomu dopracovať a niečo pre to urobiť.
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Trader Robo