Pri akých sadzbách by štáty vybrali najviac daní príklady z praxe doplnené4

Môj osobný názor bol ten, že je to pri celkovo nižších sadzbách.

Dnes som náhodou natrafil na článok,kde sú popísané skúsenosti z praxe z iných krajín,ktoré si mali
možnosť skúsit rôzne nastavenia s rôznymi výsledkami.

Ako to dopadlo rekacia trhu ako spoločenstva platiaceho dane si môžete prečitať
po kliknutí na odkaz Laferova krivka čo Vás presmeruje na článok v češtine v encyklopedii.
Je možné si všimnúť,že niekedy aj medzinárodné organizácie poradili nesprávne.

Ekonomika je skutočne ako gravitácia platia tu nejaké pravidlá a gravitácii je tiež jedno :
či jej veríte alebo nie
či Váš názor na gravitáciu podlieha nejakej ideologii,presvedčeniu alebo nie

Ekonomia je aj o správaní sa jednotlivcov a skupín v konkurenčných prostrediach.
Je to podobné ako na burzách trend vytvára väčšina jeho účastníkov.
Dobrý obchodník vie,že môže zarobiť najviac vtedy,ked je v súlade s trendom,ktorému sa dokáže prispôsobiť.
Teda obchodník sa prispôsobuje tomu čo chce trh nie naopak tak to nefunguje.
Veľakrát je prekážkou úspechu začínajúcich traderov ich prisilné ego – chcú aby sa trh prispôsobil im
lebo napr. otvorili long alebo sell a podobne.

Trh je však možné vnímať aj ako spoločenstvo ľudí a jednotlivých sociálnych skupín,ktoré ako celok tvoria
v niečom trend.Kto je v súlade s trendom jeho šance na úspech sú vysoké.
Proti trendu,trhu v akejkolvek podobe nie je možné bojovať je možné sa mu vedieť čo najlepše prispôsobiť
a tak zvíťaziť a byť úspešný.

Lafferova krivka

Sú tam príklady z praxe.

V ekonomii platí veľa paradoxov a toto je jeden z nich,že čím nižšie dane sú,tým viac sa ich celkovo
vyberie.Cielom štátov by teda malo byť také nízke nastavenie,pri ktorom sa dá vybrať paradoxne najviac.

Ja som to nazval efektom čínskeho modelu alebo výpredajov no pre dane to už zrejme tento pán vyskúmal
a štáty si to aj vyskúšali v praxi.

v číne sa mi páči,že vnímaju ekonomiku ako gravitáciu – prispôsobujú sa tomu čo platí a funguje.
Menej niekedy znamená viac.
čím vyšší koláč investícií a investorov v celej ekonomike máme tým viac sa každému z nás niečo s tohoto koláča ujde.

Investori sú ako ´´kravy na lúkach štátov´´ idú skôr tam kde je tráva štavnatá a chutná,lepšie podmienky,
vyššia starostlivosť,pomoc na začiatok,dojenie až po napasení sa,alebo nedojenie nových(podpora nových investícii,investorov)

Kto teda nadojí najviac ?
Ten kto má na svojom území najviac kráv,ktoré sú spokojné a tie sa potom radi a pravidelne doja.
Ak je kráv značné množstvo,aj pri menšom dojení sa celkovo nadojí viac.
Aj o tom je Lafferova krivka.

želám všetkým štátom úspešnú aplikáíciu takých daní, pri ktorých sa vyberie najviac podľa možností
aj s ohľadom na jednotlivé efektivity a rizikovosti odvetví a sociálnych skupín občanov.

doplnené2
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Pre rôzne štáty môže byť maximum výberu pri rôzne nízkych daniach vzhladom na štruktúru každej ekonomiky.
Odhad najoptimálnejšej sadzby ak by bola napr. priama rovná dan-tento odhad je pre Slovensko.
Pri priamych daniach optimálne čislo predpokladám,že by bolo medzi 10-15 % z čoho je priemer 12,5 %
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Ak by sme chceli zakomponovať sociálny aspekt progresivity + rovnú dan súčasne potom by sa mi najlepšie riešenie
videlo takéto:
Dvojzložková dan 1. zložka rovná dan 10 % pre všetkých priama dan + progresívne odvetvové podnikateľské dane celkovo cca 2.5-5% z hladaním najefektívnejšej hodnoty
(podla principov uvedených v minulých materiáloch na túto tému )
Optimálne čísla pri rovnej dani by sa dali zistiť pri pravidelnom znižovaní daní napr o 2 % ak by sa pri poslednom
znížení o 2 % vybralo celkovo menej v dalšom roku by sa to o 1 % zvýšilo a tam by bola hodnota pre daný štát nastavená kde
vyberie najviac-ak by sa tam dal iba odhadovany priemer je možné,že optimalna hodnota moze byt inde.

Možno by bolo riešením znižovať každý rok o 2 % od tej hodnoty,pri ktorej sa vybralo naposledy najviac)

-Nevyhoda hladania správneho čísla by bola premenlivosť prostredia,no pokial by išlo zmenu smerom k nižším
daniam trhu by to vadiť nemalo ani nasledny posun nas5 o 1 % po najdení hľadanej hodnoty.

-výhodou 2 zložkového riešenia je: kombinácia oboch systémov
-nízka priama dan vnímaná zvonka ako nizka priama dan-prvý dojem ktorý vyvoláva záujem investorov
-vyššia miera socialnej spravodlivosti
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Nevýhodou 2. zložkového riešenia :Je tam množsvo odvetví v odvetvových daniach síce je to socialne, no možnosť neprehladnosti,zložitosti vyššej administrativnej náročnosti odvetvovej dane,vyššie naklady na info systemy,administrativu
_____________________________________________________________________________________________________________________________
doplnené 4
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Z dôvodu zložitosti ´´odvetvovej dane´´ by som račej zrejme zvolil alternatívu nižšej rovnej dane.
Odvetvová dan by síce vedala byť sociálne spravodlivejšia,no nevedela by byť jednoduchá.
A to čo nie je jednoduché by mohlo zbytočne zatažovať a odradiť a výsledný efekt by mohol byť negatívny.

Je možné nájsť nejaký sociálny aspekt v rovnej dani ?
Myslím že aj áno ak by bola rovná dan nízka a celkovo by sa na daniach vybralo takto viac,viac sa potom
môže prerozdeliť chudobnejším.
Bohatší vlastne platia viac tým,že zdanujú celkovú vyššiu sumu.
Vyššiu dan by mohli platiť napr. tí, ktorých príjem je v kategorii ´´extrém´´ no zasa takou sadzbou,aby
nemali pocit že ich niekto trestá za úspech a neodchádzali do iných štátov ako napr. nemenovaný francúzky herec.
Primeraná sadzba by mohla byť nájdená na princípe ´´demokracie skupín´´ aby ju navrhli aj napr. zástupcovia
občianskych alebo iných združení ľudí, ktorí zarábajú viac.Výsledkom by bol primeraný kompromis.

Rovná dan + progresívne zdanenie zarábajúcich v kategorii ´´extremne vysoký príjem´´ by mohlo byť riešením.
Toto zdanenie by potom mohlo byť chápanie nie ako trest za úspech,no ako sociálny typ dane za to
že v jednom odvetví je nízke riziko a maximálny ziskový potenciál kým v inom odvetví je toto nedosiahnuteľné.
Bol by to istý typ medziodvetvovej solidarity.

Verím,že som bol v niečom nápomocný pri hľadaní toho.čo by najefektíávnejšie fungovalo pre štáty,
spokojnosť väčšiny sociálnych skupín a kladným vplyvom na ekonomiku krajín smerom k rozvoju.

© 2012 Trader Robo ,pokial chcete článok zaradiť na vaše stránky môžete,z uvedením celého textu a odkazov na stránky nižšie uvedené stránky.
pokial chcete písať tu kontaktujte nás.

http://forexkomodityakcieakoinvestovatnaburze.cheapindex.com

http://akcieforexburzakomodity.cheapindex.com
____________________________________________________________________________________________________________________________
spoločne k spoločným cieľom úspešný trader obchodník práve VY
____________________________________________________________________________________________________________________________

Registrácia na našom portáli je bezplatná zdarma a k ničomu nezavazujúca.
Niektoré sekcie budú prístupné iba pre našich klientov alebo traderov podielajúcich sa na jeho rozvoji
Pokiaľ ešte nie ste členom registrujte sa teraz a nenechajte si nič nové ujsť.

1. Forex burza komodity Registrácia Zdarma do Trading komunity portálu

Po registrácii budete mať prístup k niektorým sekciám a materiálom zdarma a v prípade záujmu môžete požiadať o upgrade členstva do dalších úrovní.
_____________________________________________________________________________________________________________

2. Môžete sa registrovať pre demo ukážku zdarma a online prednášku cez internet
Registrovať sa na bezplatnú ukážku,prednášku cez internet zdarma teraz