Finančné systémy,záujmy skupín,demokracia+dane v kríze,rozvoj regionov+dane doplnené5

Finančné systémy,záujmy skupín,demokracia+dane v kríze

Demokratický systém v súčsnej podobe umožnil,aby tí čo boli členmi
jednej veľmi silnej finančnej skupiny(majitelia bánk a ich lobingy)
aby si títo v roku 1913 presadili vlastné pravidlá pre celý ´´starý finančný systém´´
hoci boli iba jednnou skupinou jeho účastníkov.

Je to podobné ako keby pravidlá cestnej premávky určovali iba tí najsilnejší
a to vodiči a tieto pravidlá boli teda výhodné iba pre jednu skupinu.

Navrhoval by som preto,aby bolo vytvorené niečo ako ´´demokracia skupín´´
pri ktorej ak sa pravidlá niečoho týkajú viac jako jednej skupiny,tak by o týchto
pravidlách rozhodovali všetci účastníci skupiny a to pomerným spôsobom.

Príklad
Tj. Ak je systém alebo spoločenstvo, ktorého účastníkmi sú napr 3 skupiny ,tak by jeho pravidlá
určili zástupcovia každej skupiny z rovnakým počtom hlasov.

Pre tento príklad by teda každá skupina mala 3 hlasy spolu 9 hlasov.
Týmto spôsobom by bolo určené ,že pravidlá pre systémy a spoločenstvá
určia skupiny a spoločenstvá, ktorých sa to týka.

Doteraz to takto nebolo a 1 skupina dokázala určiť v roku 1913
pravidlá podľa seba tak ,ako vyhovovali iba im a ich záujmom,čo položilo základ
súčasnej krízy a ohrozilo to aj demokraciu ako takú a celú spoločnosť.
To,že sme si dokázali udržať mier v tejto situácii nás stálo všetkých obrovské
úsilie,no i tie krízy a nepokoje určite pre nikoho príjemné nie sú,čo tiež malo už svoje obete
aj na životoch počaz kríz.

Pre presadenie záujmov a pravidiel,ktoré boli výhodné iba pre jednu skupinu
doteraz stačil dostatok financií a kvalitný lobbing.
Odniesla si to však celá spoločnosť vo forme krízy,ktorá spôsobila utrpenie
všetkým skupinám a jej obeťou sa stali dokonca aj tí čo tieto pravidlá dali nastaviť
tj. banky a ich lobingy v roku 1913.

V ´´starom finančnom systéme´´ bolo hlavnou úlohou bánk
rozpožičať čo najviac a pokial možno z nulovým rizikom.
(uprednostnovali sa pôžičky štátom a hypotéky,kde mali banky pocit,že nikdy
nemôžu stratiť a doteraz to tak skutočne bolo)

Myslím si,že podnikatelské prostredie v ktorom niekto neznáša žiadne riziko
deformuje celý trh a voči ostatným účastníkom trhu to nie je fér,lebo oni pre zisk riskovať
museli a tak by to aj malo byť.

Úrok jako taký zasa umožnil,že majitelia bánk brali ´´úrokové sociálne dávky´´
za nič tj. Neniesli žiadne riziko(kedže ich riziko v europe pokryl euroval a v štandartnej situaci pri hypotéke ho pokryla nehnutelnosť alebo ručiteľ )

Starý finančný systém :
_____________________
-bol presadený 1 skupinou v 1913 a slúžil záujmom iba 1 skupiny
-1 skupina si nastavovala pravidlá pre celý systém,hoci jeho účastníkom boli viaceré skupiny
-úrokový systém slúžil ako dopravník istého zisku (aj z 0 akceptáciou rizika bankami ) širokej väčšiny občanov k malej menšine na vrchole pyramídy
-zisk a úrok mal v spoločnosti vyššiu hodnotu ako ľudský život,na klienta začal brať systém ohľad až vtedy ked jeho klient napr. Vyskočil z okna pre nesplácanie hypotéky v čase krízy

Nový finančný systém
O pravidlách jeho fungovania by mali rozhodnúť všetci jeho účastníci pomerným spôsobom
(tak ako keby sa tvorili nové pravidlá akokeby cestnej ( samozrejme finančnej) premávky.

a tiež jeho pravidlá by mali tvoriť/navrhovať účastníci všetkých skupín,ktorých sa to týka.
základné očakávania od nového finančného systému sú :

-aby slúžil záujmom všetkých skupín nie iba jednej
-aby to nepadalo
-aby neumožnoval zisk bez rizika
-aby motivoval tvoriť hodnoty
-aby demotivoval netvoriť hotnoty(napr. Formou vysokej úrokovej dane)
Skupiny občanov ktorí, by mohli navrhovať pravidlá nového finančného systému
-klienti bánky
-majitelia bánk
-ekonomovia
-analytici
-politici
zástupcovia cirkví (odkedy majú cirkvi úrokové príjmy im úrok nevadí kedysi boli proti úroku,lichve)
občianske združenia
vlády
mimovládne organizácie
Kedže však zatiaľ nemáme upgrade demokracie na´´ demokraciu skupín´´
bolo by vhodné keby každá skupina ktorej sa to týka dala aspon vlastné návrhy a očakávania
na nový finančný systém, čo by tam malo byť s ich pohľadu a aký by systém mal byť z pohľadu
každej skupiny.
Výsledný systém by mohol byť kompromisom a prínosom pre všetky skupiny,kedže finančný systém sa týka takmer každej skupiny a celej spoločnosti ako celku.
________________________________________________________________________________

Otázka úroku v systéme :
Návrh
úrok -Tento nástroj,kedže bol hlavnou motiváciou a príčinou kríz
by mohol byť zdanený vyššou danou,ako iné finančné transakcie.
Napríklad výška dane z úroku 70 % v prvom roku ako dan ´´z netvorivej práce´´ ´ ´dane za životy stratené počas kríz´´, ´´dane za životy za ekonomocké samovraždy´´ pri efekte úroku z úrokov.
Vyššia dan z úroku by sa mohla použiť na záchranu najslabších občanov v čase tejto krízy.

Odbočka-poznámka k daniam počas krízy :
súhlasím z názorom šefa ECB,že počas krízy sú vhodnejšie skôr nižšie dane
vidíme aj teraz,že niektoré banky menia svoje sídlo na česko,ktoré získa dan aj
s bánk na slovenskom území zrejme len preto že má dan nižšiu ako my.(presun 1 banky nedávno oznámený )
_____________________________________________________________________________________________________________________________
4.12.2012
oprava:dane s presunutých sídel bánk do česka získa slovensko ako som sa dozvedel,takže za
presunom potom neboli danové zmeny.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Vsž ide meniť majiteľa-skončili im danové prázdniny a k rozhodnutiu či zostať mohli prispieť aj zmeny v danovom systéme.
-Faktorov ktoré ovplyvnujú rozhodnutie investorov je iste viac a dane ako také sú len jeden z možných dôvodov

Pre investorov je síce dan až niekde na 6 mieste v kritériách,no ked vidia že niekde v okolí je
21 a tu bude 23 tak bankám sa to aj kvôli 2 % oplatí pokial sú v zlej krízovej situacii
prijímajú opatrenia aby prežili.

Velakrát sú za presunmi aj ekonomické dôvody také, že malá spoločnosť pri vysokom zdanení
by ekonomicky nemusela prežiť a ak nechce skrachovať musí odísť.

S pohľadu štátov sa mi javí rozumnejši zarábať na množstve danových subjektov
ako na cene (výške dane) (tzv. Čínsky obchodný model aplikovaný na dane )
pri dph sa mi javí lepšia metoda motivácie tak ako to urobili v thajsku
Vytvorili loteriu a bločky zbierali takmer všetci tak, ako teraz body pri nákupoch
tým dosiahli záujem občanov pýtať bločky aj pri malých položkách a dosiahli to že občania
z obchodu bez bločku ani neododišli – štát dal malé percento z dph ako odmenu do loterie čím ich motivoval no na výnose dane velmi získal oproti minulému stavu

Doplnené2
____________________________________________________________________________________________________________________________
K čomu čo už poznáme by sa dali prirovnať dane v kríze ?
Nedávno prichádzali na trh aj u nás nové hypermarkety.Tie staré hypermarkety sa obávali príchodu konkurencie
bola to z ich pohľadu istá kríza,ktorá ich o časť príjmov pripraví.

Ak by´´Staré´ hypermarkety zareagovali pred príchodom konkurencie zvýšením cien,nezarobili by viac – ludia by si
počkali kým príde hypermarket nový a dá uvádzacie ceny,ak by dvihli ceny ľudia by obmedzili spotrebu a čakali by
na konkurenčnú ponuku nového hypermarketu.

Starý hypermarket v snahe vyhnúť sa kríze s príchodom konkurenta nasadil čínsky model – zarábať na množstve namiesto na cene
tj. spustil extrémne výpredaje za také ceny, že v starom hypermarkete mali až tlačenicu,prišiel tam každý kto o tom počul
lebo také zľavy si predsa nikto nemôže nechať ujsť aby nestratil príležitosť ušetriť.

Z tohoto pohľadu je zrejmé,že v čase krízy je efektívnejšie pripraviť niečo ako ´´danové výpredaje´´
(vraj pripravujú v madarsku )
aby sa sem nahrnulo množstvo podnikatelov a danových subjektov aj z okolitých štátov, ktorí by tu našli danový výpredaj ,ktorý by si nemohli nechať ujsť.
Menej je niekedy viac,čínsky model funguje.V prípade daní si myslím že platí čím su nižšie tým sa ich celkovo vyberie viac
a čím vyššie tým menej.

Vyššie dane si naopak investori všimnú okamžite-aj na burze trh robí 2/3 pohybu ešte pred výjdením správy
a 1/3 po jej výjdení už len dokončí trend.Pokiaľ by však skutočné čísla boli iné ako očakávané nastane zmena trendu na opačný
ako pôvodný po výjdení skutočných čísel.

doplnené 3
__________________________________________________________________________________________________________________________
Veľakrát sa mi stalo,že mi očakávaný obchod nevyšiel aj ked logicky výjsť mal.Ked som však videl konkretnu reakciu
trhu,tak som neúspešný obchod račej ukončil sám s malou stratou.
Tiež by som bol račej keby bohatí a silní v kríze platili viac,no trh sa rozhoduje nezávisle na tom čo čakáme.
Pokiaľ by to bolo možné,bolo by fajn keby sa u nás dala zachovať sadzba dane aspon taká akú majú pre firmy v česku
-ide o to vyhnúť sa extrémom skokovitý nárast dane z 19 na 23 je príliš viditelný pre firmy zvonku
-investori uprednostnujú dlhodobo stabilné a nemenné prostredie napr dan platná na 5 rokov a viac,ak by sa tam dala sadba X
na rok že skúsime čo to spraví investora to skôr odradí,lebo nemá stabilné a nemenné prostredie

Ak by sa aj neskôr výška daní zmenila na nižšiu je predpoklad,že s pôvodných investorov príde nas5 len malé percento,no
mohli by prísť noví.
Možno by bolo fajn zvážiť ponúknuť danové úľavy firmám,ktoré prídu do regionov z najvyššou nezamestnanosťou
a tak by sa niektoré firmy presunuli len v rámci Slovenska,mohol by tam však byť určitý strop na počet presunutých zamestnancov
a firiem do takéhoto regionu aby tam neodišli všetci a zároven by takto mohli byť danovo zvýhodnené len niektore oblasti priemyslu alebo služieb.
Investori ktorí by so Slovenska chceli odísť by mohli zvážiť ponuku ´´miestneho danového výpredaja´´

– úspory na strane výdavkov štátu by mohli pomôcť zachovať nižšie dane,aby nás niekto neobišiel len preto,že sme prešli
s velmi nízkych na velmi vysoké prudko.

Tak držím palce nech sa podarí nájsť ten správny výpredaj a dobré riešenia a kompromisy.

Možno v záujme zvýšenia danových subjektov – myslím tým na 70 % zvýšenie počtu podnikateľov
by mohlo byť vhodné ich nejak motivovať napr. pre začínajúcich živnostníkov takí čo nikdy ešte nepodnikali
v prvom roku dan polovičná a podobne, sú možné aj iné opatrenia motivačné aby to motivovalo na začatie podnikania
a aby sme tu mali nejaký druh výpredaja nech sa nám zvýši počet danových subjektov.

doplnené1
_______________________________________________________________________________________________________________________
Výber dane po loteri v Thajsku sa vraj zvýšil nepamätam si presne okolo 10 %
je to uvedené v prevzatom článku v češtine.
Myslím si,že motivácia týmto spôsobom by mohla byť efektivnou cestou výberu dph.
Pokial by niekto našiel odvahu to skúsiť možný postup :
1. Poslať delegaciu do Thajska a kúpiť práva na použitie systému
2. Systém preložiť poveriť Tipos aplikáciou
3. Otestovať
4. očakávať vyšší výber dph o cca 8-10 %
5. cca 2% z úspory dať na výhry
6. Pokiaľ sa podarí získať možnú popularitu na tom,že štát bol ochotný niečo dať a nič navyše za to nechcel
Išlo by o sútažnú hru v zbieraní bločkov,ktorá by bola motivátorom a okrem počiatočnej investície by nestála nič navyše.

____________________________________________________________________________________________________________________________

úrok sa dá považovať aj za istú formu hazardu,pretože aj pri hazarde obvykle vyhrá
iba kasíno,čo sa v úrokovej ekonomike stávalo-systém v ktorom mohla vyhrať iba banka
a občan prichádzal o majetok(pri hypotéke) alebo život pri ekonomickej samovražde.

Ak by bol úrok zdanený vysokou sadzbou,motivovalo by to banky nesedieť
na peniazoch,ale ich investovať do ekonomiky čo by podporilo ekonomický rast
ak chcú banky zisk nech sú ochotné aj riskovať tak ako každý.

Peniaze v starom finančnom systéme nie sú v ekonomike – sú ´´usušené´´
na účtoch,kde čakajú na istý úrok,ktorý však nové hodnoty a prácu nevytvorí.

Navrhujm v dalších rokoch by sa sazba dane ´´z netvorivej práce´´ postupne dostala až na 100 %
čím by úrok mohol zaniknúť.
Bankám by zostal poplatok za službu,tak ako to majú v krajnách kde úrok nie je.(bezúročné bankovníctvo)

-úrok umožnil poberanie istých ´´sociálnych úrokových dávok´´ majiteľmi bánk na vrchole dlhovo-úrokových pyramíd bez rizika a aktivity poberateľov.

Sme v období,ked sa začínajú tvoriť nové pravidlá aj celospoločenské
a môžeme si vytvoriť také,aby boli vyhovujúce všetkým skupinám celej spoločnosti
Skúsme teda začať diskutovať o tom čo by sme chceli,aby všetko mohlo byť lepšie.

želám všetkým úspešné návrhy a ochotu ku kompromisom a dobré rozhodnutia

___________________________________________________________________________________________________________________________
Rozvoj Regionov a dane
___________________________________________________________________________________________________________________________
Pre viaceré štáty,ktoré majú veľkú rozdielnosť v rozvoji regionov a napr. vysokú nezamestnanosť
v niektorých regionoch by dane mohli slúžiť aj ako nástroj rozvoja.
Návrh
1. Jedna krajna dva danové systémy
2. Boli by určené napr. okresy alebo oblasti s vysokou nezamestnanosťou,kde je potrebné čo najviac investícii
mohli by vzniknúť ´´danovo zvýhodnené územia´´
3. Danovo zvýhodnené územia by sa odlišovali tým,že kto fyzicky vyrába alebo poskytuje služby
na ich území mal by dan nižšiu o X % – napr o 7-8 % ako celoštátne dane,pričom status´´ danovo zvýhodneného
územia´´ by bol napr. na 10 rokov z možnosťou predlženia statusu.

Aké by to malo výhody ?

-Investície by sa urýchlovali a koncentrovali hlavne tam,kde je to najviac potrebné
-za napr-10-20 rokov a pod. by sa vyrovnali regionálne rozdiely v zamestnanosti(vysoký predpoklad)
-vyrovnali by sa rozdiely v infraštruktúre regionv-značný predpoklad

Dôvody ´´danovo zvýhodnených území´´
_________________________________________________________________________________________________________________________
-Bola by to konpenzácia štátu regionom napr. okresom za to, že napr. nemajú dialnice a iné a preto sú pre investorov
menej atraktívne
-bola by to vyššia motivácia začať podnikať a akýsi ´´štartovací balíček pre začínajúcich podnikateľov´´ od štátu
(v zmysle zásady pokiaľ chceme kravu dojiť treba ju nechať najprv sa napásť)
– Krajna ako celok by sa mohla prezentovať u nás sú dane pre firmy už od X % v závislosti od regionu
čo by mohlo vyvolať záujem investorov-vedeli by sme sa predať s tým,že ponúkame aj nízke dane

– Pre podnikateľov pre ktorých je začať ťažké by začatie na tomto ´´danovo zvýhodnenom území´´
vytvorilo akýsi ´´podnikatelský inkubátor´´ a ak sa im podarí naštartovať a začať postupne by napr. podnikateľ
si vybudoval prevádzky aj na štandartne zdanovanom území štátu
__________________________________________________________________________________________________________________________
Na koho by sa mohla vstahovať nižšia dan :
– Nižšia dan by sa vstahovala iba na výrobky a služby vyrobené na danovo zvýhodnenom území nie na celú firmu
alternatíva1 – Nižšia dan by sa vstahovala iba na výrobky a služby vyrobené na danovo zvýhodnenom území na celú firmu
iba vtedy ak má na takomto území napr. najmenej 51 % výroby alebo tržieb

alternatíva2 :-aj na celú firmu pokiaľ by bola novým investorom v štáte
alternatíva 3 + rôzne kombináície podmienok a nastavení tak, aby to bolo pre daný štát optimálne
__________________________________________________________________________________________________________________________

-Bol by to kompromis v oblastiach daní umožnoval by mať vyššie aj nižšie dane súčasne
a tým mať výhody z oboch systémov v ich vzáíjomnom doplnení sa

-v krízových časoch by to bola pre niektoré malé firmy alternatíva ako prežiť krízu a nezaniknúť

Doplnené 5
____________________________________________________________________________________________________________________________
generálny tajomník OECD Angel Gurría

___________________________________________________________________________________
čo by som vedel doplniť alebo reagovať na to k tomu čo povedal p. Gurria

-ani zvýšenie niektorých daní aj firemných by nemuselo vadiť a byť konkurenčnou
nevýhodou pokiaľ sa prijmu súčasne napr. aj opatrenia na zlacnenie práce cez zníženie odvodov

-Pokiaľ by to investorom vadilo (zvýšenie dane) zistili by sme podla toho že napr 2-3 štvrťroky po sebe
objem investíácii (nových) v krajne klesá.

Ak by objem investícii celkových nových klesal potom by bolo vhodné prijať opatrenia na zmenu tohoto stavu.

Slovensko je v stave hľadania tej správnej a optimálnej cesty veľmi ocenujem že sa hľadajú možnosti
riešení a opatrení, ktoré by boli vyváženým kompromisom.

zlacnenie nákladov pre zamestnávateľov znížením odvodov sa mi páči
(momentalne som niekde čítal štatistiku,že sa zvýšil počet samozamestnaných v porovnaní so zamestnancami
vyplývalo by s toho,že zamestnanec začal byť pociťovaný ako luxus ktorý si podnikatel nemohol dovoliť)

zvýšené odvodové zataženie je teda demotivujúcim faktorom pre zamestnáívateľov a investorov
a znížeie odvodov na prácu naopak motivuje k zamestnávaniu.

______________________________________________________________________________________________________________________
Možno by pomohol nejaký online alebo osobný telefonický prieskum na vzorke napr okolo 1000-1500 investorov
z rôznych odvetví alebo s odvetví do ktorých investície preferujeme

1.
Ktoré hlavné kritéria pre vstup do krajny sú podstatné pre súčasných investorov(nami preferovaných odvetví)
a akú váhu im dávajú pri hodnotení možného vstupu do krajny počas krízy ?

2. Po prijatí akých opatrení v nejakých krajnách náhle stúpol počet celkových investícií do krajny ?
Možnosť urobiť výskum/prieskum v tejto oblasti.

Napríklad by sme našli 10-20 krajín kde náhle začal rásť počet investícii pričom by sme mohli
identifikovať opatrenia, ktoré boli pre všetky takéto krajny spoločné a pokúsiť sa prijať podobné.

Je možné,že sa dá nájsť aj malé množstvo opatrení a zmien ktoré vyvolajú vysoký záujem investorov
a ktoré sú aplikovateľné v krátkom čase.(myslím okrem tých ktoré už poznáme)

Pokiaľ sú to tie správne zmeny spoznáme to podla toho,že počet investícii v krajne ako celku stúpa
počas mesiacov a štvrťrokov.

Bude zaujíámavé na grafe pozorovať, komu sa podarí dosiahnuť maximálny nárast investícii v krajne
to by mohlo byť napr. predmetom súťaže teamov.

Ak investície v krajne budú celkovo už veľmi vysoké po znížení nezamestnanosti
a zvýšení platov je možné očakávať konkurenciu zamestnávateľov v tom,že ak budú chcieť získať
zamestnanca pridajú niečo navyše napr. sociálny program pre zamestnanca,rôzne príplatky a benefity.

Samozrejme zamestnávatelia toto obvykle pridajú až pod tlakom konkurencie ked už si nebudú
vedieť nájsť v prostredí ľahko pracovnú silu.
(No tak aspon vieme na čo sa môžeme tešiť po dlhšom čase náročnej práce na zlepšeniach)

______________________________________________________________________________________________________________________
Možné okamžité výsledky sme mohli pozorovať v taliansku kde p. Monti vyrokoval
investicie za 1 mld. eur v štáte ktorý produkuje ropu(takéto krajny by mohli mať záujem investovať do dobrých projektov)

(sú dokonca niektoré kráľovstvá v arabskom svete kde úlohou ministra je hľadať kde umiestniť investície – chápem ropa sa
im raz minie a hladajú riešenia čo potom )

Každý investor má však aj individuálne očakávania a investíciu obvykle berie ten kto sa vie prispôsobiť na mieru
aj individuáílnym očakávaniam veľkých investorov alebo malých a o tom sú rokovania.

-očakávanie veľkých a malých investorov a štátov ako investorov môžu byť rozdielne
-investori sa tiež dajú zatriediť do rôznych skupín a podskupín investorov – niektorí investuju napr len do technologií
iní do priemyslu a pod. a pre každú podskupinu je vhodné mať svoj plán ako a čím ich zaujať, motivovať vypracovať ponuky
a navrhy plánov na rokovania.

Každú skupinu investorov by mohol zastrešovať jeden team,ktorý by sa špecializoval
napr. veľkí,strední,malí investori, investori podľa odvetví,inštitúcie a štáty ako investori,domáci investori
Každá skupina by mohla mať individuálnu starostlivosť a plán,ktorý by ju mohol motivačne zaujať ísť investovať.

Dlhodobé opatrenia by potom zase vylepšovali celkové podnikateľské prostredie.
Opatrenia na podporu investícii by potom boli rozdelené ako okamžité,krádkodobé,strednodobé,dlhodobé
______________________________________________________________________________________________________________________________
Nastaviť danový a odvodový systém tak aby bol aj sociálny no zároven aby bol aj atraktíávny pre investorov
a pôsobil s pohľadu získavania investorov motivačne
je určite náročné a vyžaduje si aj ochotu hľadať kompromisy a množstvo potrebných zmien.

štedrý sociálny program je však možné dosiahnuť iba vtedy ked tu bude aspon mierny prebytok tých investíii a investorov ktorých
dokážeme pritiahnuť a získať.

Tak želám všetkým nech graf celkových investii v krajne začne prudko stúpať a tým aj zamestnanosť a sociálna spokojnosť občanov
aj investorov.
______________________________________________________________________________________________________________________________

© 2012 Trader Robo ,pokial chcete článok zaradiť na vaše stránky môžete,z uvedením celého textu a odkazov na stránky nižšie uvedené stránky.
pokial chcete písať tu kontaktujte nás.

http://forexkomodityakcieakoinvestovatnaburze.cheapindex.com

http://akcieforexburzakomodity.cheapindex.com
____________________________________________________________________________________________________________________________
spoločne k spoločným cieľom úspešný trader obchodník práve VY
____________________________________________________________________________________________________________________________

Registrácia na našom portáli je bezplatná zdarma a k ničomu nezavazujúca.
Niektoré sekcie budú prístupné iba pre našich klientov alebo traderov podielajúcich sa na jeho rozvoji
Pokiaľ ešte nie ste členom registrujte sa teraz a nenechajte si nič nové ujsť.

1. Forex burza komodity Registrácia Zdarma do Trading komunity portálu

Po registrácii budete mať prístup k niektorým sekciám a materiálom zdarma a v prípade záujmu môžete požiadať o upgrade členstva do dalších úrovní.
_____________________________________________________________________________________________________________

2. Môžete sa registrovať pre demo ukážku zdarma a online prednášku cez internet
Registrovať sa na bezplatnú ukážku,prednášku cez internet zdarma teraz